Zuzana Marková-Moravčíková

* 30. decembra 1956 Nitra

Z troch slovenských medailistov premiérového svetového šampionátu 1983 boli až dvaja z donútenia okolnosťami členmi českých klubov: okrem zlatého diskára Bugára, ktorého nevzali do banskobystrickej Dukly, aj členka strieborného čs. štvrťkárskeho kvarteta Zuzana Moravčíková, ktorú neprijali na bratislavskú FTVŠ. Detstvo prežila v Piešťanoch a začínala s plávaním, ako študentku Strednej zdravotníckej školy v Trnave ju však Hajmássy nahovoril na behanie. V drese Slávie (1971 – 1977) na 400 m bola druhá na halovom slovenskom šampionáte 1975 a o rok tretia na letnom federálnom. V pražskej Slávii VŠ u trénera Milana Bureša (1978 – 1985) jej výkonnosť nabrala progres: 200 m zabehla za 23,97 (1982), 400 m za 52,10 (1983, zo Sloveniek má dodnes lepší výkon len rekordérka Čerchlanová 51,98) a 800 m za 1:56,96 (1983) – taký čas nezabehla Čerchlanová, Sedláková ani Klocová. Na halových ME 1982 na 800 m skončila ešte v rozbehu (2:05,66), ale o rok už získala striebro (2:01,66), čo jej otvorilo cestu na letné MS 1983. V Helsinkách so striebornou čs. štafetou 4 x 400 m (Kocembová, Matějkovičová, Moravčíková, Kratochvílová) zlepšila čs. rekord na 3:20,32. Okrem toho v rýchlejšom semifinále na 800 m skončila piata siedmym najlepším výkonom 1:59,96 a na základe kľúča „prvé tri a dve časom“ ju pôvodne zaradili do finále – po proteste výpravy USA (v hre bol postup Robin Campbellovej, štvrtej z pomalšieho semifinále) však uplatnili údajne prvotný kľúč „prvé štyri z každého“. Aj Moravčíková doplatila na bojkot OH 1984: na mítingu Družba, dobovo označovanom za kontra-olympiádu, dobehla druhá za 1:58,06, týmto časom by v Los Angeles získala striebro…  V kariére, ktorú skončila po sezóne 1985 (na halových ME 1984 na 800 m šiesta s 2:03,72, 1985 nedokončila rozbeh), získala sedem čs. titulov (400 m 1980 – 53,7, 800 m 1981 – 2:07,77, 1984 – 2:03,18, v hale 1982 – 2:05,40 a 1985 – 2:06,08, 4 x 400 m s VŠ 1979 – 3:42,3 a 1982 – 3:42,57). Po nej sa stala manželkou úspešného basketbalového trénera Miroslava Marka – ich syn Roman bol pod košmi aj slovenským reprezentantom.