Juraj Demeč

* 29. januára 1945 Užhorod

Východniari mali vždy rýchle nohy: v čs. šprintérskej štafete 4 x 100 m útočil na európsku medailu už v Štokholme 1958 František Mikluščák, rodák z Kostolian nad Hornádom, ale tesne mu ušla – bronzovú získal až v Aténach 1969 Dionýz Szögedy, pôvodom z Liciniec v Rožňavskom okrese. Zlatá prišla na rad na záver ME 1971 v Helsinkách, kde k senzačnému titulu (39,3) prispel Juraj Demeč – na druhom úseku, tradične obsadzovanom Slovákmi. Narodil sa koncom vojny v Užhorode, atletickú kariéru odštartoval v Košiciach, jej najlepšie roky zažil v Prahe, ale už tri desaťročia pôsobí v Hannoveri. Sprvu hral futbal za VSS a hádzanú za Lokomotívu, ale prioritne sa venoval tenisu, no len dovtedy, kým náborové súťaže neodhalili jeho talent na šprint. V osemnástich získal v drese košickej Slávie s Mikluščákom, Valterom a Dubovým prvý čs. titul na 4 x 100 m (1963), o dva roky už však behal za pražskú Duklu a v r. 1967 vyhral prvý zo štyroch individuálnych titulov na 100 m (ďalšie 1972 – 1975) a druhý zo šiestich štafetových (v drese Dukly 1967 a 1972 – 1975). Štvorica Kříž, Demeč, Kynos, Bohman triumfovala na ME 1971 najmä vďaka zohratosti a riskantnému posunu rozbehových značiek na odovzdávkach. O rok na OH 1972 v Mníchove s Matouškom namiesto Kříža na prvom úseku jej len o tri stotinky unikol bronz – zabehla čas 38,82, dodnes neprekonaný v Čechách ani na Slovensku. Demeč bežal ešte v štafete na ME 1974 v Ríme (8. miesto, 39,92), o rok sa stal trénerom šprintu v Dukle aj v reprezentácii. Neskôr ho však – vraj po udaniach – z armády prepustili a v roku 1986 s rodinou emigroval do Nemecka, kde dodnes pôsobí ako atletický tréner a tenisový kouč. V Sieni slávy figuruje od roku 2014.