Jozef Plachý

* 28. februára 1949 Košice

Na mexickej olympiáde 1968 znalcom vyrazil dych neznámy 19-ročný Košičan: v európskom juniorskom rekorde 1:45,9 sa dostal do finále osemstovky a v ňom ho vyrovnal, keď dobehol piaty, ako druhý Európan. O rok triumfoval v medzikontinentálnom dueli Európa – Amerika v Stuttgarte v čs. rekorde 1:45,4 (ako slovenský platil až do r. 2008). Kapitán Európy Gaston Roelants ho obdivne i obradne pred kamerou vyzul z tretier a diskár Ludvík Daněk, ktorý tiež vyhral, ho svojsky chválil: Plašáku, tys normálně udělal díru do světa. Začal u legendárneho Petheho, ale na hviezdnu dráhu ho (podobne ako Odložila) poslal v Košiciach pôsobiaci český tréner Jan Liška. O 50 dní na ME v Aténach bol favoritom č. 1, ale trio bežcov NDR naňho ušilo búdu: Schulze i Matuschewski sa obetovali, umožnili Frommovi nástup a Plachý stihol len striebro (1:46,26). Na reparát na helsinských ME 1971 bola päťtýždňová príprava po zdravotných problémoch krátka, skončil šiesty (1:47,33). Zlato (prvé mužské slovenské) získal až na halových ME 1972 v Grenobli – za 1:48,84. K nemu na ďalších HME pridal v Rotterdame 1973 i v Göteborgu 1974 bronzy na 800 m (1:49,50 a 1:49,49) a v Holandsku aj striebro v štafete 4 x 4 kolá v slovenskej zostave Kováč, Samborský, Plachý a Šišovský. O medaile sníval aj na mníchovských OH 1972, ale v semifinále sa v závere zozadu prihnal „fantóm v šiltovke“, neskôr zlatý Američan Wottle, a jemu zvýšilo len nepostupové 3. miesto. Po ME 1974 (7. v semifinále 1:47,9), halových ME 1975 (4., 1:50,2) a OH 1976 (4. v rozbehu 1:48,63) bolo jasné, že potrebuje ráznu zmenu. Cez banskobystrickú Duklu prešiel do pražskej a na P-T-S 1977 v Bratislave sa zaskvel premiérou na 1500 m – časom 3:37,04 po 11 rokoch vymazal Odložilov čs. rekord. O tri týždne vyhral v Štokholme skvele obsadenú míľu v čs. rekorde 3:54,7 (medzičas na 1500 m 3:35,8!) a v auguste aj 1500 m na svetovej univerziáde v Sofii (3:40,2). Na ME 1978 v Prahe však dobehol vo finále posledný, dvanásty (3:42,2) a na halových ME 1979 vo Viedni skončil v rozbehu (6., 3:47,1). Najlepší slovenský strednotratiar dal dôstojnú bodku za kariérou na štvrtých OH v Moskve 1980, kde vo finále 1500 m za účasti Coea a Ovetta dobehol šiesty (3:40,7). Počas nej bol aj európskym rekordérom na 880 y (1:46,7, 1970) a získal 13 čs. titulov (10 na 800 m v neprerušenej sérii 1968 – 1977!, tri na 1500 m – 1978, 1980 a halový 1979, plus jeden na 4 x 400 m s Duklou Praha v r. 1977) a tri slovenské (na 800 m 1970, 1974 a na 4 x 400 m 1972 s VSŽ). Nositeľa Strieborných kruhov SOV (2009) uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky v roku 2013.