Ján Hajdócy

* 4. mája 1887 Ružomberok
† 17. októbra 1950 Bratislava

Veľký propagátor atletiky ako základného športu pre všetky ďalšie aj pre výučbu telesnej výchovy v školách a zakladateľ atletiky v Trnave. Po vyštudovaní Ústavu pre výchovu telocvikárov a filozofickej fakulty budapeštianskej univerzity pôsobil v období 1910 – 1939 (okrem dvoch rokov v Liptovskom Mikuláši) ako pedagóg na trnavských gymnáziách – na arcibiskupskom, neskôr na štátnom. Trnavskí študenti pod jeho vedením vyhrali 17 z 23 ročníkov slovenských stredoškolských atletických hier o Mičurov pohár a dvakrát (1928 a 1929) aj celoštátnu súťaž v konkurencii českých škôl. Inicioval vybudovanie prvej atletickej dráhy v meste a chudobnejším žiakom z vlastného vrecka prispieval na tretry, tričká, cestovné aj na stravu. Na jeseň 1939 Hajdócyho stiahli do Bratislavy, kde s Júliusom Chovanom a Karolom Stráňaiom zostavili prvú koncepciu štúdia telesnej výchovy a založili Telovýchovný ústav Slovenskej univerzity (predchodca FTVŠ) – pôsobil na ňom ako lektor a zároveň bol študijný riaditeľ internátu Lafranconi. Roku 1939 ho zvolili za čestného náčelníka Slovenského ľahkoatletického zväzu a technického vedúceho Slovenského olympijského výboru. S Hajdócym ako trénerom prípravu konzultovali viacerí poprední atléti prvej polovice 20. storočia: z olympionikov Móric Koczán, Mikuláš Kucsera, Pavol Maľa, Ján Takáč, ale aj Štefan Stanislay, Vladimír Galanda či Július Uherek (prvý čs. diaľkár, ktorý skočil 7 m – 704, r. 1922). Do dôchodku zo zdravotných dôvodov odišiel v máji 1948. Po II. svetovej vojne sa o Hajdócyho pohár súťažilo v Stredoškolských hrách a po jeho smrti do programu Veľkej ceny Pravdy zaradili beh na 1500 m pod názvom Hajdócyho memoriál. Dnes nesie jeho meno jedna z trnavských ulíc. V Sieni slávy figuruje od roku 2013.