Bartolomej Rusina

* 19. júna 1871 Hronec
† 9. septembra 1932 Bernecebaráti (Maďarsko)

Oddaný a všestranný služobník kráľovnej športov v každom veku: pedagóg, funkcionár, tréner, medzinárodný rozhodca, prekladateľ a interpretátor atletických pravidiel IAAF aj spolutvorca jedinej slovenskej encyklopédie atletiky (1985). V štrnástich rokoch v Bobrovci skočil s bambusovou žrďou požičanou z mikulášskeho gymnázia 240 cm a posledné zo série dodnes platných slovenských veteránskych rekordov v hode oštepom a kladivom utvoril ako osemdesiatnik. V osemnástich bol tajomník športového klubu v rodnej obci a ako 87-ročný naposledy hlavný rozhodca Národného behu Devín – Bratislava, najstaršieho atletického podujatia (vzniklo v r. 1921). Absolvent Pedagogickej fakulty UK, neskôr docent, pôsobil štyri desaťročia na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu (1952 – 1993): 14 rokov ako vedúci katedry atletiky a 9 rokov ako prodekan. Nebol však len teoretik, keď skončil desaťbojársku aktívnu kariéru, stal sa trénerom. Medzi jeho zverencami figuruje viacero slovenských oštepárskych jednotiek: Peter Ondreička (1952), Ernest Pluhár (1957, 1960), Bohumil Schůrek (1955, 1956, 1958), Eva Králová-Chajecová (1965, 1970 – 1972), jej manžel Blažej Král (majster Slovenska 1967 a 1968) či Elena Révayová (1984 – 1997). V ére Ladislava Kačániho bol aj kondičný tréner prvoligových futbalistov Interu Bratislava (1967 – 1969). Stál pri zrode Ceny Večerníka, populárnej žiackej súťaže, ktorá po zániku periodika aj jeho zásluhou prežila pod názvom Pohár dekana FTVŠ UK (v r. 2017 sa uskutočnil jej 52. ročník). V roku 1961 prevzal po nestorovi Rudolfovi Holzerovi post hlavného rozhodcu Veľkej ceny Pravdy a bol ním aj v prvej etape slávnej éry mítingu P-T-S (do r. 1982). Vtedy už bol významným funkcionárom: členom predsedníctva slovenského zväzu (1970 – 1990, v r. 1986 – 1990 aj podpredsedom) a v období 1978 – 1988 aj československého. V r. 1975 – 1977 stál na čele atletického oddielu Slávie UK. Ako rozhodca pôsobil aj v penzijnom veku, dovedna na takmer 2500 pretekoch. V roku 1988 dostal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu.