Alojz Sokol

* 19. júna 1871 Hronec
† 9. septembra 1932 Bernecebaráti (Maďarsko)

Prvý zo Slovenska pochádzajúci olympionik, ktorý na premiérových OH 1896 v Aténach bežal s jednotkou na uhorskom drese v prvej dráhe úvodného z troch rozbehov na 100 m, vstupnej atletickej disciplíny histórie novovekých olympiád. Vo finále, do ktorého v čase 12 ¾ sekundy postúpil z druhého miesta, skončil senzačne tretí ex aequo s Američanom Laneom za 12,6 s – medailu nezískal iba preto, že ju udeľovali len prvým dvom (víťazovi striebornú a druhému medenú). V trojskoku, ktorý sa skákal na jeden pokus hneď ako finále, skončil štvrtý výkonom 11,26 m. V rozcvičovacom pokuse mu namerali 12,30 m – ešte v roku I. OH dvakrát zlepšil uhorský rekord výkonmi za 12 m (12,42 a 12,48). V rozbehu na 110 m prek. mu Francúz Reichel skopol prekážku do jeho dráhy, takže spadol, napriek tomu dobehol zarovno s ním na 2. mieste – rozhodcovia sa však nevedeli dohodnúť, kto skôr, a do finále pustili iba víťazov dvoch rozbehov. Syn Jozefa Sokola z Banskej Bystrice a Emílie Holubovej z Malužinej sa s atletikou zoznámil na strednej škole v Banskej Štiavnici, kde existoval od r. 1884 Akademický atletický klub. Počas vysokoškolského štúdia medicíny ako člen MAC Budapešť utvoril uhorské rekordy v piatich disciplínach. Rok po aténskych OH inicioval založenie Uhorského atletického zväzu (1897). Po sobáši s rakúskou grófkou Charlottou Berchtoldovou (1900), s ktorou sa zoznámil ako v Šahách praxujúci (nedoštudovaný) lekár, žil s ňou aj ich piatimi deťmi v Bernecebaráti. V neďalekých Šahách však pôsobil ako župný archivár, kurátor múzea, počas prvej svetovej vojny aj ako šéf vojenskej nemocnice. V roku 1906 tam založil Hontiansky športový klub (1906) a dnes nesie jeho meno tamojší agilný Olympijský klub SOV. Sokola uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky in memoriam v roku 2013.